Kultúra

„Turecké valy“

Zaujímavou historickou pamiatkou je rozhodne zemný val, ktorý sa začína na kóte 378 m na západnom svahu nad brehom Hrona južne od cintorína obce – Úkolné. Je to miesto miernej náhornej plošiny, odkiaľ bol skvelý výhľad na okolie. Na sever od tejto kóty sa tiahnu rovnobežné valy (miestne pomenovanie – Turecké valy) s priekopami na ich východnej strane až do úrovne kóty 300, odkiaľ pokračujú po východnom svahu protiľahlého kopca s najvyšším bodom 413 m (Červený kameň) a to až k Hradiskému potoku (označuje sa aj ako Orovnický potok). Tu sa oba valy zatáčajú takmer v pravom uhle na severozápad a rovnobežne s potokom pokračujú ako jeden val s priekopou na vnútornej strane, privrátenej k svahu, asi v dĺžke 400 m, až kým nedosiahne na svahu miesto prakticky neprekonateľných brál, ktoré sú prírodným útvarom. Nakoľko na lokalite nebol prevedený archeologický výskum, vznik balov je ťažké spoľahlivo datovať. Ale jeho vznik pravdepodobne súvisel so silne opevnenou Slovenskou bránou.

Kostol
Hodnotnou pamiatkou Orovnice je rímskokatolícky kostol sv. Jána Boscu postavený r. 1935 na mieste staršej drevenej zvonice. Prevládajú retardované architektonické prvky baroka a romantizmu. Stavbu kostola zabezpečovali saleziánski kňazi z Hronského Beňadika, vdp. Taliga a Hlubík. Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a nadstavanou vežou. Fasády členia lizénové rámy a obdĺžnikové okná v šambránach. Priečelie je zakončené murovaným lomeným štítom, do ktorého je vstavaná veža so združenými zvukovými otvormi a je zakončená ihlancom, na nárožiach so štyrmi malými ihlancami. Podobne sú zdobené nárožia štítu. Priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria je zaklenutý valenou klenbou s lunetami dosadajúca na rímsové hlavice pilastrov, na ktorej je dekoratívna maľba, biblické výjavy a medailóny s portrétmi svätých.


Dievčia skala
Neopomenuteľným objektom v katastri obce je Dievčia skala. Nachádza sa nad štátnou cestou smerom na Novú Baňu, necelé dva kilometre od Orovnice. Pod jej vrcholom cca 40 m nad cestou bola v druhej polovici 19. storočia do skaly vytesaná malá kaplnka a v nej za kovou mrežou je umiestnená socha Panny Márie. Je to „pútnické“ miesto, kde v 50. a 60. rokoch minulého storočia chodili orovničania v letnom období takmer každú nedeľu vykonávať pobožnosť k P. Márii. Skala s pekným výhľadom na údolie Hrona je známa v širokom okolí povesťou o dievčine, ktorá skokom zo skaly bez toho aby sa zranila, vykúpila svojho brata od zverbovancov. Druhá verzia povesti hovorí o dievčati, ktoré si týmto spôsobom vyslobodila svojho milého.